Príroda a turizmus

     Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 223 m n.m., ostatné časti vo výške 214-578 m n.m. Obec leží uprostred Cerovej vrchoviny, v kotline horného toku potoka Gortva. Chotár o rozlohe 1771 ha sa rozprestiera prevažne na vrchovine a zamokrenej nive so zvyškami dubobučín, dúbrav a agáčin. Tvoria ho treťohorné pieskovce, rozčlenené tektonickým údolím Gortvy s krátkymi údoliami a výmoľmi, z ktorých vystupujú erózne trosky lávových prúdov z konca treťohôr. Prevládajú pararendziny a ilimerizované pôdy.

 

     Nachádzajú sa tu tiež sírne pramene. V polovici 19. storočia ich analyzoval Dr. Marikovszky. Vtedy tu vznikli aj kúpele na liečenie reumatických, cievnych a ženských chorôb. Po r. 1945 kúpele zanikli.

 

     Na čadičovej plošine Ragač sú významné rastlinné druhy a teplomilné spoločenstvá. Vysoký trávnatý zárast na suchých svahoch tvorí zlatá brada južná. Z okolia obce pochádza aj nález staroštvrtohornej hyeny (Crocuta pernieri). Je tu tiež jedno z najbohatších stredoeurópskych nálezísk osteologických úlomkov tapíra.

 

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť

 

Chránené územia:

  • Národná prírodná rezervácia Ragáč, Pohanský hrad
  • Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina
  • Národná prírodná pamiatka Kostná Dolina
  • Prírodná rezervácia Hajnačský hradný vrch, Steblová skala, Ostrá skala
  • Prírodná pamiatka Zaboda

 

Mapa

Mapa okolia obce (kliknutím na mapu sa táto zväčší)

 

Hajnáčka a jej najbližšie okolie

     V rozbiehajúcej sa turistickej sezóne je ideálnou voľbou pre prvé jarné túry pohorie Cerová vrchovina. Mierne zvlnená krajina so sopečným reliéfom je ako stvorená pre nenáročnú poldennú túru. Dnes vás zavedieme do srdca Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. Do vzorne upravenej obce Hajnáčka a jej bezprostredného okolia.

Pôvod názvu pohoria

     Cerová vrchovina je severným výbežkom vulkanického pohoria Cserhát, ktoré sa rozprestiera na území Maďarska. Spolu so slovenskými pohoriami Burda http://hiking.sk/hk/ar/225/burda_kovacovske_kopce.html, Slanskými vrchmi a Zemplínskymi vrchmi http://hiking.sk/hk/ar/449/slanskymi_a_zemplinskymi_vrchmi_ii.html sú súčasťou Matransko-slanskej sopečnej oblasti. Geomorfologický celok a CHKO dostali meno podľa charakteristického výskytu dubových porastov s hojným zastúpením cera. Zo severu obklopuje nevysoké vŕšky, porastené cerovými dubinami Juhoslovenská kotlina.

Darmskő

     Cestujeme Šurickou brázdou od mesta Fiľakovo údolím Čamovského potoka k obci Hajnáčka. Dokonale upravená obec v srdci Cerovej vrchoviny, leží v údolí riečky Gortva obklopená sýto zelenými listnatými lesmi. Vystupujeme na pekne upravenom námestíčku uprostred dediny s dvojvežovým kostolom. Priamo nad našimi hlavami sa týči impozantný hradný kopec, ktorý prevyšuje okolie cca o 130 m. Vrch Darmskő so zvyškami stredovekého Hajnáčskeho hradu akoby vyrastal z obkolesenia okolitých obydlí. Od kovového turistického rázcestníka kráčame ulicou na východ popri klasicistickom kaštieli. Pozorne sledujeme zelené značenie, aby sme neminuli významovú odbočku „hrad“. Zatáčame do bočnej uličky k zvonici. Miernym stúpaním prichádzame k štýlovej drevenej bráne, ktorá tvorí vstup do bývalého hradného areálu.

Trochu geológie

     Dlažobnými kockami vykladaný chodník nás popri súkromnom záhumienku dovedie do chráneného územia Hajnáčsky hradný vrch. Prírodná rezervácia ochraňuje vypreparovanú diatrému (prívod k povrchovému maaru, čo je plochý a plytký kráter sopky často vyplnený vodou, ktorý sa v tomto prípade nezachoval). Výplň diatrémy tvoria bazaltové tufy a brekcie s bazaltovými dajkami (čadičové žily). Sopečný vrchol tvorí prírodnú dominantu obce Hajnáčka s význačnými ukážkami odkryvov v geologickej stavbe, ktoré dokumentujú vulkanizmus v pohorí.

Trochu histórie

     Starým hradným schodišťom, vysekaným priamo do čadičového podložia sa ocitáme uprostred nepatrných zvyškov niekdajšieho kráľovského hradu Hajnáčka. Pevnosť vznikla počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242. V polovici 15. storočia bol pôvodne útočištný hrad rozšírený. V roku 1545 ho dobyli Turci a jeden rok ho okupovali. Na prelome 16. a 17. stor. bol znovu opevnený ako dôležitá protiturecká pevnosť. Napriek tomu ho Turci zas nakrátko obsadili v roku 1645 a po ich odchode bol nanovo opevnený. V roku 1703 Hajnáčsky hrad vyhorel a odvtedy schátral do súčasného stavu. Dnes je možno rozpoznať len ťažko prístupnú najvyššiu časť s palácom a baštou tvaru podkovy. Zvyšné časti ruiny dokonale splývajú s čadičovým bralom.

Okolie ako na dlani

     Z hradnej skaly máme nádherný takmer kruhový výhľad na okolitú krajinu Cerovej vrchoviny i blízke Maďarsko, kde na horizonte vidíme pohorie Cserhát a Mátru s najvyšším maďarským vrcholom Kékes. Na východ od obce vidíme masív Ragáč (Roháč). Je to výrazný vrchol, ktorý buduje kužeľ zložený z aglomerátov, bazaltových bômb a tufov. Od okraja kužeľa smerom na juh vytiekol bazaltový lávový prúd, budujúci chrbát Borkút. Medzi významné prírodné hodnoty Ragáča okrem troskového kužeľa patria aj malé sopečné jaskyne (napr. Ebeckého jaskyňa). Územie je vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu pre ochranu súboru geologických a geomorfologických javov dokumentujúcich záverečnú sopečnú činnosť a pre prirodzené lesné spoločenstvá Cerovej vrchoviny. Juhozápadne od Ragáča sa rozprestiera národná prírodná pamiatka Kostná dolina. Kde je vo výmoľovej rokline odkrytá časť bazaltového maaru s bohatými nálezmi kostí mladotreťohorných cicavcov.

Pohanský hrad

     Panoramatický výhľad z ruín hradu uzatvára masív vrchu Pohanský hrad na juhozápade. Ako najzachovalejšia a najtypickejšej náhorná plošina na bazaltovom pokrove na Slovensku ju vyhlásili za národnú prírodnú rezerváciu. Predstavuje územie s vysokou krajinárskou a geomorfologickou hodnotou a súčasne jeden z najrozsiahlejších súvislých lesných komplexov s prirodzeným drevinovým zložením v CHKO Cerová vrchovina. Územie s "parkovou" krajinou je málo ovplyvnené ľudskou činnosťou, ale so silne rozrušenými zvyškami sopečných kužeľov. Na okrajoch plošiny sa nachádzajú bralné formy a ukážkové príklady svahových pohybov blokového typu, najmä zosunuté bloky hornín, kamenná ulica, rozsadliny a kamenné moria. Je tu 31 bazaltových jaskýň vytvorených následkom svahových pohybov, z ktorých najdlhšie sú Stĺpová a Labyrintová jaskyňa. Okrem nich sú tu ďalšie menšie ako Šurický úkryt, Ľadová trhlina, Črepová a Nyáriho jaskyňa. Niektoré sú významnými archeologickými lokalitami alebo sú cenné výskytom vzácnych bezstavovcov vďaka chladnému režimu podzemných priestorov. Na okrajoch plošiny Pohanského vrchu sú pozostatky kamenného valu z doby Keltov so zvyškami slovanského hradiska.

Aby toho nebolo málo

     Zostupová trasa z ruín hradu Hajnáčka vedie po rovnakej trase ako výstup. A komu by nestačila zahrievacia vychádzka na vrch Darmskő, nech zájde na niektorý z opisovaných vrchov v okolí. Priamo zo stredu Hajnáčky sa dostanete na Ragáč po zelenej značke za 1.15 h. Opačným smerom sa dostanete na Pohanský hrad http://hiking.sk/hk/ar/311/cerovou_vrchovinou.html taktiež po zelenej za 1.20 h. Žltá značka vás zas dovedie za 1 hodinu na vrchol kopca Zaboda, kde sa napojíte na zelenú, vedúcu na Ragáč.

Autorský tím HIKING.SK želá samé vydarené túry v tohtoročnej turistickej sezóne.

Použité pramene:
Elečko: Geologicko-náučné mapy Slovenska - Cerová vrchovina
Križanová a Puškárová: Turistický lexikón - Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku

Zdroj: https://hiking.sk/hk/ar/461/hajnacka_a_jej_najblizsie_okolie.html

 

 

Štvrtok, 22. August 2019
14:13:16
august 2017
PonUtoStrStvPiaSobNed
123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031

Počasie

Počasie Hajnáčka - Svieti.com

TOPlist

Za obsah stránky zodpovedá NCRC Revúca | Grafika JakubecWEB

Obec Hajnáčka © 2017.Všetky práva vyhradené.